Čo pre nás/pre mňa znamená hudba?

V predošlých dvoch článkoch, či krátkych úvahách sme si priblížili prečo je dobré kupovať si originály a ako to vlastne chodí v biznise s hudobnými nosičmi. Dnes by som rád trocha „zabrdol“ do témy, čo vlastne hudba pre nás a konkrétne možno aj pre mňa znamená.

Fakt, že je úctivé si oceniť svojich obľúbených interpretov a skupiny na originálnych nosičoch je nepopierateľný, podporíme tým nielen interpreta, ale zároveň znížime aj náklady, ktoré sú spojené s vytváraním hudby. No prečo hudbu vlastne vytvárame a počúvame? Dokázali by ste byť bez hudby? Ako je známe, hudba je staršia než ľudská reč, pomocou hudby umelci vyjadrujú svoje pocity, ktoré by možno inak vyjadriť nevedeli. Súzvuk tónov a melódií zrazu zaklapne a my sa v ich hudbe vidíme, cítime a zrazu je nám jasné, že to, čo prežívame, už prežil v nejakej forme aj niekto iný. Hovorím hlavne o tých, ktorí dokážu hudbu vnímať naplno, nielen ako kulisu v aute, či v rádiu počas práce. Aj z hudby sa stal konzum a rádia, či vydavateľstvá chrlia mnoho povrchnej hudby, v ktorej nájdete hlbšiu výpoveď asi ťažko. U mňa to začalo asi v štrnástich, pätnástich rokoch, kedy som si uvedomil, že hudba sa zrazu zarýva čoraz viac a viac do mojej duše. Doslova som sa do nej zamiloval. Cítil som, že to čo hrávajú v rádiách a v telke nie je úplne ono, až ma otec zoznámil s jedným kamarátom, ktorý bol fanúšik rockovej a metalovej hudby. Jeho vždy fascinovala inštrumentálna vyspelosť skupín, ja som však hudbe potreboval cítiť emóciu, až som sa dostal k skupinám ako Paradise Lost, Anathema, Theatre Of Tragedy, Tristania, či Gathering. Skupiny, ktoré sa dajú považovať za metalové telesá, no v ich hudbe bolo toho viac ako len gitarové sóla a šialené bubnovacie a nikdy nekončiace orgie. Tak som sa postupne dostal k ambientu, hudbe k filmom i ným žánrom, až som začal skladať sám a objavil čaro hudby v inom svetle, v tom kreatívnom. Hoci nie som hudobník a asi ani nikdy nebudem, dostal som sa k tajomstvu hudby ešte bližšie, hoci to najtajomnejšie hudba nevypovie ani tým najznámejších hudobných géniom. V hudbe je totiž mystika, to čo nevieme normálne uchopiť, pochopiť, ale za to precítiť áno. Bez hudby sme iba prázdnymi schránkami čakajúcimi, kým nás nejaký tón nevyslobodí z väzenia vlastných myšlienkových procesov. Vďaka hudbe dokážeme voľnejšie dýchať, možno i milovať. Netreba ju brať na ľahkú váhu a určite nie zneucťovať typom veľkých „raperov“ so zlatými reťazami. Pre niekoho sa stane hudba osudnou, vďaka nej sa dostanú k peniazom, drogám a iným závislostiam, až to skončí tragicky. Sme totiž krehkými bytosťami, aj keď sa snažíme akokoľvek pred svojim okolím ukázať, ako všetko bez problémov zvládame. Ja som vďaka hudbe silnejší, pomáha mi v tých najťažších životných situáciach, kedy nerozumiem, prečo sa dejú veci tak, ako sa dejú. Vytiahnem sluchátka alebo naladím prehrávač a nechám všetky obavy rozplynúť do tónov skupín, ktoré tak milujem. A niekedy, v niektorých momentoch mám naozaj pocit, že som nad vecou a môže sa udiať čokoľvek.

Som presvedčený, že hudba ľudí spája. Ak sa zbavíme predsudkov, ktorá hudba je dobrá, viac kvalitná, menej kvalitná, otvoria sa nám nedozierne obzory. Neexistuje asi objektívna definícia toho, ktorá hudba je dobrá. Je to výsostne subjektívna záležitosť. Preto beriem aj odporúčania typu: „Vypočuj si toto, je to fakt dobré.“ s veľkým nadhľadom. Nemusí to jednoducho zaklapnúť. Je to asi ako keď idete na rande s pekne vyzerajúcim dievčaťom a nakoniec zistíte, že nemáte nič spoločné a že nemáte podobne nastavený hodnotový rebríček. Ostatní môžu povedať: „Čo ti švitorí, veď to je aká kočka! Okamžite sa s ňou daj dokopy, neblbni!“ Nie, takto to nefunguje, je to predovšetkým o pocite. A preto aj hudba môže spôsobiť doslova zázraky a učí nás ako byť k sebe, či k druhým autentickejší. Veľká vďaka za ňu.

A čo znamená hudba pre vás?

Autor: Peter Gregor, majiteľ e-shopu www.cd-lp.eu